Pápež František v Európskom parlamente

Autor: Michal Litavský | 29.11.2014 o 22:40 | Karma článku: 6,51 | Prečítané:  748x

Pápež František navštívil 25. novembra Európsky parlament a Radu Európy, teda inštitúcie, ktoré tvoria základ európskej integrácie po druhej svetovej vojne. V oboch inštitúciach vystúpil s pomerne rozsiahlymi príhovormi. Chcem si všimnúť ten, ktorý predniesol v Európskom parlamente

Má pápež právo vystupovať v Európskom parlamente?

Skôr, ako sa dostanem k samotnému príhovoru, chcem poukázať na nezmyselné  Františkovej ceste do Strasbourgu. Niekoľko dní pred pápežovou cestou sa proti jeho návšteve postavila militantná feministická organizácia Femen. Na internete dokonca publikovala video, na ktorom  údajne uniesli katolíckeho kňaza. Ako sa však ukázalo, video bolo iba fingované.[1] Napriek tomu vydieranie pápeža a údajné držanie rukojemníka nesvedčí o tolerancii. Druhé protestné vystúpenie bolo ešte pohoršujúcejšie, keď polonahá členka hnutia exhibovala priamo na oltári strasbourskej katedrály. [2] Týmto protestom nie je potrebné venovať veľkú pozornosť, stojí ale za to zamyslieť sa nad tým, či pápež má alebo nemá právo vystupovať v Európskom parlemente. Je si treba uvedomiť, na akých základoch bola vybudovaná nielen európska kultúra, ktorú formovalo kresťanstvo cez celé stáročia, ale aj samotná Európska únia, resp. jej predchodca – Európske hospodárske spoločenstvo (EHS). Otcovia-zakladatelia Európskej únie – Robert Schuman, Konrad Adenauer a Alcide de Gasperi –boli praktizujúcimi kresťanmi a predstaviteľmi kresťansko-demokratických strán vo svojich krajinách. Po hrôzach druhej svetovej vojny chceli vybudovať zjednotenú Európu na kresťanských základoch, ktorých by sa ona, ak chce mať nádej do budúcnosti, nemala vzdávať. Aké sú to tie kresťanské základy? Aké sú to tie kresťanské hodnoty, na ktorých Európa stojí a z ktorých aj dnes potrebuje čerpať? Je to predovšetkým pohľad na človeka ako ľudskú bytosť so svojou neodnateľnou ľudskou dôstojnosťou a neodnateľnými ľudskými právami, predovšetkým právom na život od počatia po prirodzenú smrť. Je to pohľad na rodinu, založenú na manželstve muža a ženy, ktorá zodpovedne vychováva svoje deti ako nádej pre budúcnosť. Je to rešpektovania slabých, marginalizovaných, chorých a starých. Je to etické správanie v každodennom živote, úcta ku každému človeku. Všetky tieto hodnoty sú hodnotami kresťanskými, no sú aj hodnotami prirodzene ľudskými. Pápež má právo vystupovať v európskych inštitúciach, pretože práve Cirkev sprostredkovala a odovzdala Európe tieto hodnoty, ktorých by sa dnes niektorí jej predstavitelia v mene neobmedzenej slobody radi vzdali. Cirkev je tu so svojim konzistetným učením a hodnotami prítomná 2 000 rokov. Ktorá inštitúcia v Európe alebo kdekoľvek na svete je tak stará? Prevyšuje zoznam francúzskych prezidentov, anglických kráľov, nemeckých kancelárov alebo predsedov Európskej komisie zoznam pápežov?...

V nasledujúcej časti sa zameriam na niektoré pasáže pápežovho príhovoru v Európskom parlamente, ktoré sa dajú pokladať vzhľadom na súčasné smerovanie Európy za snahu o jej správne nasmerovanie.

 

Čo pápež povedal

Príhovor pápeža Františka bol veľmi obsiahly a venoval sa viacerým oblastiam a problémom, ktoré dnes Európu trápia. Veľmi trefne zdôraznil unavenosť Európy: „Z viacerých strán sa nadobúda všeobecný dojem únavy a zostarnutia, Európy stareny, už viac nie plodnej a agilnej. Preto sa zdá, akoby veľké ideály, ktoré oživovali Európu, stratili atraktívnu silu.“ Európa je dnes naozaj uvavená, prebyrokratizovaná, navyše ovplyvňovaná rôznymi lobby, ktoré sa snažia prevracať stáročné hodnoty. Je však otázkou, či takáto unavená Európa má budúcnosť a ak ju má, aká vlastne je. Jedným zo základných ideálov otcov-zakladateľov zjednotenej Európy bolo úsilie o pokoj pri pohľade na človeka nie ako na ekonomický subjekt, ale ako na ľudskú osobu s nadprirodzenou (transcendentnou) dôstojnosťou, ktorú absolútne popreli totalitné režimy 20. storočia a ktorú dnešný liberalizmus relativizuje. S ľudskou dôstojnosťou je neodnateľne späté právo na život a jeho ochranu od jeho začiatku po jeho prirodzený koniec. Pápež dáva do úzkeho súvisu pojmy transcendencia a dôstojnosť: „Budúcnosť Európy závisí od znovuobjavenia tejto zásadnej a neoddeliteľnej spätosti medzi týmito dvoma prvkami. Európa, ktorá nie je viac schopná otvoriť sa transcendentnému rozmeru života, je Európa, ktorá riskuje, že pomaly stratí vlastnú dušu.... Podporovať dôstojnosť osoby znamená uznať, že má neodňateľné práva, ktorých nemôže byť zbavená niekoho ľubovôľou a o to menej v prospech ekonomických záujmov.“

 

František sa zmienil aj o ľudských právach. Každé právo má byť zamerané na dobro jednotlivca i celého spoločenstva. Ľudské práva vychádzajú z ľudskej prirodzenosti a sú súčasťou prirodzeného zákona, vpísaného do srdca každého človeka. V tejto súvisloti sa javí vymýšľanie nových práv v prospech menšín ako niečo, čo odporuje tomuto prirodzenému zákonu. Ľudské práva je potrebné považovať za nemenné. „Treba však dať pozor, aby nedošlo k niektorým nedorozumeniam, ktoré môžu vzniknúť z nepochopenia pojmu ľudských práv a z ich paradoxného zneužitia. Skutočne je tu dnes tendencia smerom k stále širšiemu nárokovaniu si práv jednotlivcov, som v pokušení povedať „individualistických“, ktorá v sebe ukrýva koncepciu ľudskej osoby oddelenej od akéhokoľvek sociálneho a antropologického kontextu.“
 

Európa, ktorá nerešpektuje transcententnú dôstojnosť ľudskej osoby a relativizuje skutočné ľudské práva, nahrádzajúc ich „novými“ je Európou, ktorá stráca zmysel pre solidaritu a subsidiaritu, stráca schopnosť pre sklonenie sa k najbiednejším, chorým, starým, opusteným, tehotným osamelým ženám, ktorým sa namiesto pomoci ponúka umelé ukončenie tehotenstva a tým zabitie vlastného dieťaťa; Európou, ktorá je ponorená v zdaní blahobytu a bezbrehého konzumizmu, hedonizmu a relativizmu a tak speje k svojmu rozkladu. Pápež v tejto súvislosti poukazuje na „niektoré životné štýly, trochu egoistické, charakterizované blahobytom, ktorý je už neudržateľný a často ľahostajný vo vzťahu k okolitému svetu, najmä k najchudobnejším“ a pokračuje: „Konštatujeme s ľútosťou prevahu otázok technických a ekonomických v centre politickej diskusie, na úkor autentickej antropologickej orientácie... Človek čelí riziku, že bude zredukovaný na súčiastku v mechanizme, ktorý bude s ním zaobchádzať rovnako ako so spotrebným tovarom na použitie, tak ako to žiaľ často pozorujeme, že keď život nespĺňa funkciu pre tento mechanizmus, bude vyhodený bez prílišných výčitiek, ako v prípade chorých, chorých v terminálnom štádiu, opustených starcov bez opatery alebo detí zabitých pred narodením." 

 

Na záver dodám, že Svätý Otec nezabudol pripomenúť ani dôležitosť rodiny, ktorá je najmä v Európe (a Severnej Amerike) skutočne ohrozená, v kontexte výchovy: „Prvou oblasťou je iste oblasť výchovy, počnúc rodinou, základnou a cennou bunkou každej spoločnosti. Rodina jednotná, plodná a nerozlučiteľná prináša so sebou základné prvky pre to, aby sme dali nádej budúcnosti. Bez takéhoto pevného základu bude výsledkom stavanie na piesku, so závažnými sociálnymi dôsledkami.“[3]

 





 



 

 

 

 

 

 

[1] http://www.hlavnespravy.sk/femen-znova-sokovali-objavilo-sa-video-kde-uniesli-muza-v-knazskej-sutane/446525.

[2] http://www.hlavnespravy.sk/polonaha-clenka-hnutia-femen-exhibovala-na-oltari-nechybali-novinari/449933.

 

[3]Celý príhovor pápeža Františka v Európskom parlamente:  http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141125029.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?