Synoda médií vs. skutočná synoda

Autor: Michal Litavský | 24.10.2014 o 23:00 | (upravené 27.10.2014 o 13:24) Karma článku: 7,41 | Prečítané:  453x

Minulý týždeň sa vo Vatikáne skončilo mimoriadne hromaždenie biskupskej synody, ktoré sa venovalo téme rodiny. V tejto súvislosti sa v slovenských médiách objavilo viac správ ohľadom synody. Od objektivity mali však mnohé z nich ďaleko. K zaujatému pohľadu sa pridala aj očividná neznalosť problematiky, čo v konečnom dôsledku má za následok klamlivé informovanie divákov, poslucháčov či čitateľov mienkotvorných médií na Slovensku. 

Synoda médií

Už počas Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý prebiehal v rokoch 1962 – 1965 sa hovorilo o tom, že sú de fatco dva koncily – jeden je koncil médií (ako je priebeh koncilu prezentovaný verejnosti médiami) a druhým je ten skutočný, pravý koncil. Podobne je to aj v prípade nedávnej biskupskej synody. V médiách bolo možné vidieť „synodu médií“ – teda vlastne interpretáciu synody v podaní liberálov, resp. ľudí od viery vzdialených. Nechcem sa pozastavovať nad neodbornosťou či faktografickými chybami novinárov, skôr chcem poukázať na niektoré očividné klamstvá, resp. „otrepané“, zle interpretované mediálne klišé.

 

Pápež liberál

Jedným z častých klišé je neustále opakovanie výroku pápeža Františka, ktorý odznel počas jeho návratu zo Svetových dní mládeže v Rio de Janeiro na konci júla 2013: „Kto som ja, aby som súdil homosexuálov, ktorí sa usilujú hľadať Boha? (Who am I to judge a gay person of goodwill who seeks the Lord?) Vďaka tomu si pápež František vyslúžil titul pápeža-liberála a od synody, ktorú zvolal a ktorej tému on vybral, sa očakávali prevratné zmeny nielen v pohľade na zväzky osôb rovnakého pohlavia (prípadne ich „manželstvá“) ale aj iné oblasti katolíckej náuky o rodine (povolenie rozvodu a pod.). Františkovo zmýšľanie je však pomerne odlišné od toho, aké by mu chceli prišiť nielen slovenské médiá. Svedčia o tom mnohé listy, ktoré ešte ako arcibiskup Buenos Aires adresoval rôznym osobám. V jednom z nich napríklad napísal, že „podstata ľudskej bytosti smeruje k zväzku muža a ženy...ako prirodzená cesta k plodeniu.“ K návrhu prijať zákon o manželstvách homosexuálov, diskutovanom v argentínskom parlamente v roku 2010 napísal: „Schválenie diskutovaného návrhu by znamenalo skutočný ťažký antropologický úpadok.“[1] Tieto výroky nesvedčia o liberalizme súčasného pápeža. Nesúhlas s manželstvami osôb rovnakého pohlavia  neznamená však nenávisť k nim. Čiže, mediálna téza o pápežovi-liberálovi je klamstvo.

 

Diskusia v Cirkvi

Ako by vlastne synoda mala vyzerať? Má sa jednať predovšetkým o spoločné hľadanie odpovedí. Na prvej generálnej kongregácii synody pápež biskupom prízvukoval, aby sa nebáli povedať všetko, čo majú na srdci. „Základnou všeobecnou podmienkou je hovoriť jasne. Nech nikto nehovorí: ‚toto nemožno povedať, niekto si o mne niečo pomyslí...‛ Je potrebné s „paréziou“[gr. parresia - priamosť] povedať všetko, čo človek cíti... A zároveň musíme s pokorou počúvať a s otvoreným srdcom prijímať to, čo hovoria bratia.“[2] Jedným z mediálnych klišé je, že Cirkev je jednoliata masa, kde nie je možná žiadna diskusia. Uvedený pápežov citát však hovorí o niečom inom. A priebeh synody tiež. Diskusia tu však prebieha na slušnej, kultivovanej úrovni, pri zachovaní vzájomnej úcty. Z parlamentov západných krajín sme zvyknutí na niečo iné, možno preto sa niečo podobné očakávalo aj od synody.

 

Citlivé témy

Synoda sa zaoberalarôznymi citlivými témami. Zámerne nepoužívam výraz „kontroverzné“, typický pre naše médiá. Medzi ne určite treba zaradiť otázku skrátenia konania spojeného s vyhlásením nulity (neplatnosti) manželstva, otázka rozvedených a znovu zosobášených  ľudí a otázka prístupu k homosexuálom.  Pri otvorení synody jedna reportáž prezentovala synodu tak, ako keby bola zvolená len preto, aby povolila rozvody, sobáše homosexuálov a pristupovanie k sviatostiam aj znovuzosobášeným osobám. Skutočnosť je však úplne iná. O týchto témach sa iba diskutuje, hľadajú sa nové spôsoby, ako k daným skupinám veriacich pristupovať. Pritom spoločným menovateľom prístupu ku všetkým týmto ľuďom je zmierlivosť. Žiadne odsúdenie, žiadna nenávisť. To však neznamená zmenu učenia. Určité princípy (nerozlučiteľnosť manželstva, manželstvo ako jedinečný zväzok muža a ženy) sú jednoducho nemenné. Napriek tomu je možné hľadať nové prístupy k spomenutým skupinám. Lebo aj napriek svojim životným neúspechom, pádom, sú niektorí z nich úprimne veriaci a Cirkev ich nechce odsúdiť. Napríklad v otázke prístupu k znovu zosobášeným povedal ešte pred synodou predseda KSB Stanislav Zvolenský toto: „Synoda bude hovoriť o tom, ako starostlivosť o rozvedených a znovu zosobášených prehĺbiť a zdokonaliť.“[3] Médiá sa ale zámerne snažia prezentovať synodu ako revolúciu, čo rozhodne nie je pravda.

 

Skutočná synoda

Skutočná synoda je teda spoločná diskusia, hľadanie odpovedí na výzvy súčasnosti, nie prevrátenie hodnôt alebo odstúpenie od nemenných zásad, prítomných v Cirkvi (i mimo nej) viac ako 2000 rokov. Kto teda chce byť informovaný o skutočnej synode, nie o „synode médií“, nech o nej nehľadá informácie v slovenských „mainstreamových“ médiách.

 

Nepochopenie, ako synoda funguje

V polovici synody prišli médiá z „revolučnými“ správami o tom, ako sa Cirkev chystá korigovať svoje učenie predovšetkým v hore spomenutých oblastiach, najmä však čo sa týka prístupu k homosexuálom.[4] Tieto doslova poplašné správy vyvolala očividná neznalosť slovenských médií (a nielen nich) toho, akú úlohu má dokument, v ktorom sa tieto „liberálne“ zmienky nachádzali. Najprv je potrebné povedať, že počas prvého týždňa synody sú ťažiskom jej práce vystúpenia jednotlivých synodálnych otcov (účastníkov synody), ktoré sú časovo obmedzené. Na konci dňa potom vždy prebehne asi hodinová diskusia. Následne sekretariát synody spolu s pápežom poverenými synodálnymi otcami vypracuje tzv. relatio post disteptationem (relatio po diskusii), ktoré je iba pracovným dokumentom pre druhú polovicu synody. V ňom sú zhromaždené všetky podnety z jednotlivých vystúpení synodálnych otcov, vrátane tých, ktoré sa objavovali zriedkavejšie. Tak sa môže stať, že sa do tohto dokumentu dostanú aj také tézy, s ktorými sa väčšina synodálnych otcov nestotožní. Práve na to slúži druhý týždeň synody, ktorý je venovaný práci v menších skupinách (10 jazykových skupín). Každá skupina na konci druhého týždňa prezentuje výsledky svojej práce – svoje pripomienky k relatio post disteptationem. Sekretariát synody následne vypracuje na základe pripomienok jednotlivých krúžkov záverečný dokument synody – relatio synodi. O jeho jednotlivých bodoch sa potom hlasuje. Treba tiež zdôrazniť, že tento dokument nie je oficiálnym učením Magistéria Cirkvi. Je výsledkom synodálnych prác, na základe ktorých sa budúci rok zíde riadne zhromaždenie synody.[5]

Z tohto dôvodu teda možno hovoriť o „poplašných“ správach, ktoré sa objavili v našich médiách po prvom týždni synody. Ako príklad uvediem to, ako sa jednotlivé dokumenty vyjadrujú k téme homosexuality, ktorá bola zo strany médií najviac sledovaná. Bod 55 záverečného dokumentu Relatio synodi hovorí: „Niektoré rodiny prežívajú skúsenosť toho, že majú vo svojom strede osoby s homosexuálnou orientáciou. Bola preto položená otázka, aká pastoračná pozornosť je vhodná vzhľadom na túto situáciu - v súvislosti s tým, čo učí Cirkev:´Neexistuje nijaký dôvod na prirovnávanie alebo na vytváranie analógií, ani len vzdialených, pokiaľ ide o homosexuálne zväzky a Boží zámer s manželstvom a rodinou.´Napriek tomu, muži a ženy s homosexuálnymi sklonmi majú byť prijímaní s rešpektom a citlivosťou.´Treba sa vyhýbať akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim´ (Kongregácia pre náuku viery, Úvahy o návrhoch na právne uznanie zväzkov medzi homosexuálnymi osobami, 4).“ Nie je tu vyslovená žiadna nenávisť, odsúdenie ani nič podobné. Bod 56 toho istého dokumentu hovorí: „Je celkom neprijateľné, aby pastieri Cirkvi podstupovali nátlak v tejto záležitosti a aby medzinárodné organizmy podmieňovali finančnú pomoc chudobným krajinám zavádzaním takých zákonov, ktoré inštitucionalizujú "manželstvo" medzi osobami toho istého pohlavia.[6]

Text dokumentu Relatio post disteptationem obsahoval tie pasáže, ktoré vo svete vyvolali priam senzáciu. K danej téme sa vyjadrovali body 50 až 52 tohto dokumentu.[7] S týmito pasážami sa nestotožnila väčšina synodálnych otcov, ich formulácia nebola celkom jasná a vyvolávala neistotu. Treba však opäť zdôrazniť, že išlo o len o pracovný dokument, ktorý mal byť ešte počas ďalšieho týždňa zmenený po pripomienkach v diskusných krúžkoch, čo sa aj stalo.

 

Pokušenia synody

Médiá mali jednoducho svoju vlastnú synodu. Prezentovali nám ju tak, ako sa na ňu pozerajú oni. Vyjadrenia typu „liberáli pohoreli“ alebo „pápeža prehlasovali“ jednoducho nie sú pravdivé. Skutočná synoda však bola iná. Bola o spoločnom hľadaní, spoločnom kráčaní. Výsledkom je záverečný dokument Relatio synodi, ktorý bude slúžiť ako podklad pre ďalšiu synodu.

Veľmi dobre zosumarizoval prácu synody pápež František. Na poslednej generálnej kongregácii predniesol (vyzerá to tak že spontánny) prejav, kde veľmi výstižne pomenoval pokušenia, ktoré predstavovali pre synodu nebezpečenstvo:

  1. „Pokušenie nevraživej strnulosti, čo znamená chcieť sa uzavrieť do písma (litery) a nenechať sa prekvapiť Bohom, Bohom prekvapení (duch); do zákona, do istoty toho, čo už vieme a nie toho, čomu sa máme ešte naučiť a to dosiahnuť. Od Ježišových čias je to pokušenie horlivcov, úzkostlivých, ustarostených, a dnes takzvaných tradicionalistov a aj intelektualistov. 
  2. Pokušenie «deštruktívneho dobráctva», ktoré v mene akéhosi klamlivého milosrdenstva obväzuje rany bez toho, aby ich najsamprv ošetrilo a liečilo; ktoré sa zaoberá príznakmi a nie príčinami a ich koreňmi. Je to pokušenie «dobrákov», bojazlivých a aj takzvaných «progresistov a liberalistov»
  3. Pokušenie premieňať kamene na chleby, aby sa prelomil dlhotrvajúci, ťažký a bolestný pôst (porov. Lk 4,1-4) a tiež meniť chlieb na kameň a hodiť ho do hriešnikov, slabých a chorých (porov. Jn 8,7), inými slovami, premeniť ho na «neúnosné bremená» (Lk 10,27). 
  4. Pokušenie zostúpiť z kríža, kvôli uspokojeniu ľudí, a nezostať na ňom, aby sme tak plnili Otcovu vôľu; prispôsobovať sa svetskému duchu, namiesto toho, aby sme ho očisťovali a prispôsobovali Duchu Božiemu.
  5.  Pokušenie ignorovať poklad viery (depositum fidei), považujúc sa nie za strážcov, ale za majiteľov a pánov, a z druhej strany, pokušenie obchádzať skutočnosť, používajúc prehnane puntičkársku reč a uhladený jazykový štýl, aby sme povedali veľa vecí a v skutočnosti nepovedali nič! Myslím, že tieto veci sa nazývali «byzantinizmami»...“[8]

Myslím, že najmä body 2 a 4 patria určite medzi tie, ktoré nezapadajú do mediálnej koncepcie pápeža-liberála. Samozrejme, je na mieste aj kritika uzavretosti, odmietania takej novosti, ktorá nenarúša nemenné skutočnosti. Našim novinárom by niekedy poslúžilo k dobrému prečítať si nejaký ten dokument, aby informovali pravdivejšie.

 

Čo si je dobré prečítať

Z našich médií sa človek o synode dozvedel viac negatívneho ako pozitívneho. Pritom priniesla pre náuku Cirkvi o rodine veľa užitočných podnetov. Takže kto chce vedieť, o čom synoda naozaj bola, nech si prečíta záverečné relatio, posolstvo synody rodinám[9] a pápežov príhovor na poslednej generálnej kongregácii. Synoda nebola ani zďaleka iba o témach, ktoré naše médiá opakovane prezentovali.


 

 

  






 

 

[1] http://www.vkontexte.sk/2013/12/bergoglio-ucta-ku-gayom-ale-rodina-to.html.

[2] http://sk.radiovaticana.va//archivio_rg.asp

[3] http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141003015

[4] napríklad: http://www.sme.sk/c/7438510/synoda-signalizuje-miernejsi-postoj-k-homosexualite.html alebo http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/333157-vatikan-sa-pootvara-gejom-a-lesbam/

[5] Synoda biskupov je orgán, ktorý bol zriadený na Druhom vatikánskom koncile. Inšpiráciou boli istotne východné cirkvi, ktoré sú založené na báze synody. Synoda biskupov sa má schádzať každé tri roky a zaoberať sa témou, ktorú vyberie pápež. Okrem toho môže pápež zvolať aj mimoriadne zhromaždenie synody. Napríklad za pontifikátu Benedikta XVI. (2005 – 2013) sa konali tri riadne a dve mimoriadne zhromaždenia synody. Riadne zhromaždenia boli venované téme Eucharistie (2005) Božieho slova (2008) a Novej evanjelizácie (2012). Mimoriadne boli venované Afrike (2009) a Blízkemu východu (2010). Vzhľadom na to, že pápež František považuje tému rodiny za veľmi dôležitú, rozhodol sa usporiadať takpovediac „dvojfázovú“ synodu, keď sa téme rodiny venuje mimoriadne (2014) a bude sa jej venovať aj riadne zhromaždenie synody (2015). Po synode je úlohou pápeža vypracovať tzv. Apoštolskú exhortáciu, ktorá už má váhu učenia Magistéria. Podkladom na to môže byť pápežovi Relatio synody (donedávna to bolo tzv. Propositio). Napríklad po synode o novej evanjelizácii, ktorá sa konala v roku 2012, vypracoval apoštolskú exhortáciu Evangelii gaudium pápež František, ktorý do nej okrem podnetov synodálnych otcov z Propositio zahrnul aj svoje vlastné úvahy. Text dokumentu je dostupný: http://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-evangelii-gaudium.

[6] http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141022030.

[7] Dokument Relatio post disteptationem je dostupný v anglickom jazyku: http://press.vatican.va/content/salastampa/en/bollettino/pubblico/2014/10/13/0751/03037.html.

[8]http://sk.radiovaticana.va/news/2014/10/21/pr%C3%ADhovor_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_pri_z%C3%A1vere%C4%8Dnom_zasadnut%C3%AD_synody/slo-831923.

[9] http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20141019002

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?